Toto je príbeh mňa a môjho brata.
Ako malí školáci sme s mladším bratom všade stavali bunkre. Zo všetkého, čo bolo po ruke. Indoorové boli v obývačke, postavené zo stoličiek, diek, vankúšov, perín, krabíc, foteliek. Outdoorové boli v lete v šípkovom tŕní v lese a v zime na dvore zo snehu. Stále sme sa na niečo hrali. Vymýšľali sme si príbehy z lega. Alebo sme sa hrali na vlastných vymyslených Pokémonov, putovali sme vymysleným svetom a vyhrávali vymyslené súboje (vďaka ti, STV!).
Ako malí sme počítač doma nemali. Hrávať sme sa teda chodili cez prázdniny k mame a tatkovi do roboty. Bol to náš prvý kontakt s touto technológiou! U mamy si pamatám na Zimné Olympijské hry a vyšúchaný medzerník, ktorým ste v preteku poháňali bežkárov. U tatka na guľovačku snehuliakov. Tromf však držala pestrofarebná plošinovka Jazz Jackrabbit 2, ktorá sa v prípade viacerých hráčov hrala na split screene – rozdvojenej obrazovke. Samozrejme však len na jednej klávesnici. Jeden hráč ťukal do klávesnice numerickej a druhý používal tlačice WSAD. Okrem hrania boli našimi zábavkami: písanie príbehov v MS Word 97 s grafickými podkladmi z programu Malování, alebo premenovávanie súborov na tatkovej ploche (taký predpotopný hacking :).
Hrávať na počítači sme sa chodievali tiež domov k bratovým spolužiakom z triedy. Len si to predstavte!!! Štyria chalani a jedno dievčisko. Malí druháci a veľká štvrtáčka. Môžete trikrát hádať, kto sa asi hral najdlhšie. 🙂 Na disketách si chalani medzi sebou kopírovali Disneyovské plošinovky Leví Kráľ a Aladin, príbehy vajíčka Dizzyho, Lemmingsov. A samozrejme kde tu nejaké tie vírusy :D. Neskôr to boli české adventúry Horké léta a Polda – napätie, riešenie záhad a český humor, čo viac si priať!
Keď som mala dvanásť rokov rodičia domov konečne kúpili prvý počítač! Spomínam si na prvú hru, ktorú sme na ňom naštartovali – demo verziu Carmagedon 2000, oh boy, nekonečná zábava! S bratom sme sa pri hraní samozrejme striedali. Jeden hral, druhý povzbudzoval. Na rad prišli prvé stratégie: Age of Empires, Stronghold. A tiež príbehovo nadupané RPGčka – hry na hrdinov. Icewind dale, Baldurs gate, Arcanum of Magick and Steamwork Obscura alebo Diablo. Verte mi, také ticho a sústredenosť ste ešte nevideli.
Návštevy u našich v robote, u kamarátov, sedenie v obývačke pri konzole, striedanie sa nad klávesnicou. Všetky tieto momenty zaručene prispeli k tomu, ako dnes ja a môj mladší brat spolu vychádzame. Vďaka hrám sme sa s mladším bratom zblížili na celý život. Dodnes na tieto zlaté časy s úsmevom spomíname. Spomedzi všetkých uvedených historických titulov však na záver vyzdvihnem inú hru. Bola to PC hra, ktorá nás naučila veľa. Navzájom veriť našim schopnostiam, úprimne povzbudzovať jeden druhého. Podeliť sa a dobrovoľne sa vystriedať. Vedieť zhodnotiť a uznať kvality toho druhého.No hlavne nám hry vytvorili pevnejšie súrodenecké puto. Pýtate sa, čo to bolo za čarovnú hru?
Išlo o žáner Action TPS. Teda akčná strielačka z pohľadu tretej osoby. Volala sa MAFIA a bola plná útekov, zabíjania, gangsterských praktík, nadávok a samozrejme streľby. ?
KTO JE KATKA AKÁČOVÁ?
Vyštudovala Teóriu interaktívnych médií, Manažment v kultúre a Riadenie a vývoj služieb na Masarykovej Univerzite v Brne.
K hrám sa dostala ako dieťa, kedy sa venovala najmä praktickým skúsenostiam pri ich hraní. Pokračovala však ich skúmaním na bakalárskom štúdiu, kde vznikla diplomová práca o komunikácii v online hrách. V MU Game Studies, o.s. pôsobila ako Ambasádorka. Pomáhala s organizáciou konferencií a v poslaní presadiť štúdium digitálnych hier na akademickej pôde. Po absolvovaní druhého magistra na Fakulte informatiky sa rozhodla, že svet technológií je pre ňu príliš nudný. Po návrate na Slovensko založila prvú školu nového cirkusu, CirKus-Kus, kde donedávna pôsobila ako riaditeľka. Práve vďaka cirkusovým workshopom mohla zistiť a otestovať si, čo na deti skutočne funguje. Ako deti vďaka príbehu a hravému pohybu zapojiť a ako s nimi komunikovať. Aj vďaka tejto skúsenosti mohla vzniknúť rodinná spoločenská hra Odvážni Objavitelia, ktorá spája deti a rodičov.