Čo ma naučili hry na hrdinov 3: Fantastická Fantázia

Písal sa rok 2002. Katka mala štrnásť rokov a sedela v prvej lavici v deviatej Dé.

Tento rok bol pre milovníkov príbehov veľmi plodný. Bol to čas príchodu čarodejníckeho učňa Harryho Pottera, chlapca, ktorý prežil. J. K. Rowlingová svojim čarodejníckym príbehom doslova zo dňa na deň zmenila a ovplyvnila životy desaťtisícov detí a tínedžerov po celom svete. Veď si to len predstavte. Čarodejnícka škola? Mágia? Čarodejníci medzi nami, bežnými smrteľníkmi? No pastva pre dušu všetkých rojkov. V tom istom čase svet vďaka filmovej adaptácii Pána prsteňov znovuobjavil aj spisovateľa J.R.R. Tolkiena a jeho fantastický kozmos. Tolkien a aj Rowlingová boli pre mňa inšpiráciou. Vymysleli vlastné svety. Vlastné rasy, nové jazyky a nové krajiny.

Aj mňa samozrejme začala fascinovať možnosť vytvoriť si môj vlastný magický svet. Tak som začala písať svoj prvý „bestseller“. Kombináciu Harryho Pottera a Pána prsteňov. Mala som ich naštudované odpredu dozadu. Hlavná hrdinka môjho príbehu sa nápadne podobala na moje 14 ročné ja. Konečne som tak mohla byť dobrodružným hrdinom v legendárnom dobrodružstve! O mojich čarodejníckych príbehoch sa mi dokonca aj snívalo.

Fantastický svet plný mágie, kúziel, legiend a epických dobrodružstiev som stretávala aj v hrách. Neustále som premýšľala nad tým, ako to celé ich tvorcovia mohli tak dokonale vymyslieť? Ako vedeli dať dokopy tak napínavý dej? Tak úžasne profilované charaktery? A nádherne prepracované ilustrácie? Tak strhujúci príbeh? Svet hier bol pre mňa Ďalšou úžasnou inšpiráciou. A tiež veľkou výzvou.  Inšpiráciou a výzvou k vlastnej tvorbe!

Vďaka hrám na hrdinov som začala vymýšľať vlastné príbehy. V škole počas nudných hodín a cez prestávky začali na papieroch (a niekedy aj v zošitoch alebo na lavici) vznikať autorské artworky. Elfské lukostreľkyne, paladinovia, mágovia, orkské bojovnice. Nič, čo by predtým existovalo. Všetko som našla niekde vo svojej mysli. Denne som takto trénovala svoju predstavivosť a zručnosť s ceruzkou v ruke. A zistila som, že na to nie je lepší trenažér ako je svet fantázie.

Tento fantastický svet, v ktorom som sa učila tvoriť, bol mojim trenažérom. Trenažérom na nápady. Vo fantastickom svete totiž neexistujú žiadne prekážky. Pravidlá tu sú len a len na vás. Môžete si vymyslieť doslova čokoľvek!

Brnenie, v ktorom budete neviditeľní? Superrýchlu loď, ktorou viete cestovať medzi dimenziami? Lektvar, ktorý vás spraví neodmietnuteľnými? Alebo schopnosti, vďaka ktorým budete vedieť lietať? Nech sa páči! Žiadny problém. Veď predsa papier znesie všetko a fantázia nemá hranice. Až si jedného dňa pomyslíte.

A prečo by toto všetko nemohlo existovať aj v tom našom, skutočnom svete?

Hmm.

A zamyslíte sa ešte hlbšie!

Ako by to asi mohlo vyzerať? Ako by to fungovalo? A ako by sa to používalo? A tam to celé začne. „Čarbanice“ sa pozvoľna zmenia na prototypy. Tam sa zrodí iskra tvorcu, ktorá vás už neopustí.

Hry vytvárajú podnetné prostredie. Prostredie plné mágie, prekrásnych vizuálov, úžasných príbehov a fantastických vynálezov. Aj preto ich považujem za to najlepšie ihrisko na naštartovanie vlastnej mysle. Nakopnutie fantázie, kreativity, tvorivosti, vymýšľania a podnikavosti. Ihrisko, ktoré nás od kreslenia na lavice a do zošitov vie priviesť až k vlastnému startupu. Neprestávajte sa preto hrať, snívať a žiť v príbehoch. Nezabudnite ich však vždy zužitkovať aj v našom „reálnom“ svete.

Smelo do toho, hrdinovia!

 


KTO JE KATKA AKÁČOVÁ?

Vyštudovala Teóriu interaktívnych médií, Manažment v kultúre a Riadenie a vývoj služieb na Masarykovej Univerzite v Brne.

K hrám sa dostala ako dieťa, kedy sa venovala najmä praktickým skúsenostiam pri ich hraní. Pokračovala však ich skúmaním na bakalárskom štúdiu, kde vznikla diplomová práca o komunikácii v online hrách. V MU Game Studies, o.s. pôsobila ako Ambasádorka. Pomáhala s organizáciou konferencií a v poslaní presadiť štúdium digitálnych hier na akademickej pôde. Po absolvovaní druhého magistra na Fakulte informatiky sa rozhodla, že svet technológií je pre ňu príliš nudný. Po návrate na Slovensko založila prvú školu nového cirkusu, CirKus-Kus, kde donedávna pôsobila ako riaditeľka. Práve vďaka cirkusovým workshopom mohla zistiť a otestovať si, čo na deti skutočne funguje. Ako deti vďaka príbehu a hravému pohybu zapojiť a ako s nimi komunikovať. Aj vďaka tejto skúsenosti mohla vzniknúť rodinná spoločenská hra Odvážni Objavitelia, ktorá spája deti a rodičov.