Ako byť hrdinom svojich detí? Stačí keď ostanete hraví. Áno, to je všetko. Aby ste si vedeli predstaviť, ako takýto hrdinský hravý rodič vyzerá, rozpoviem vám príbeh. Je to príbeh ktorý veľmi dobre poznám… príbeh o mojom tatkovi.
Bol raz jeden hrdinský tatko a ten vymýšľal svojim deťom pohybové hry. Cez víkend, doobeda, doma na koberci v obývačke. Pre jeho dcéru Katku sa stali tými najkrajšími spomienkami z detstva.
Tatkove hry
Prvá hra, na ktorú si spomínam, bola Ó ZAMBIÁ. Mám asi dva roky. Som v našej obývačke. Sadám si do oranžového lavóra na prádlo. Prichádza ku mne môj tatko. Berie lavór do rúk a dáva si ho na hlavu a za zvučných rytmov pesničky „Ó ZAMBIÁ“ sa púšťa po byte. Uáu! To bol zážitok! Sedieť vo vedre, ktoré sa natriasa pol metra pod plafónom! Nevadilo mi ani keď si to raz tatko nevyrátal a pri prechode dverami buchol moje čielko o zárubňu. Boli sme vtedy praví afričania v naozajstnej Afrike.
Spomínam si aj na hru Koník na korunky. Dieťa bolo kovboj, tatko bol koník. Nie obyčajný koník, ale koník na mince! Trik spočíval v čo najväčšom natriasaní dieťaťa, ktoré sedelo na koníkovom chrbte. Natriasalo sa v závislosti od toho, akú korunku dieťa do koníka hodilo. Za dve koruny bolo mierne natriasanie. Za 5 korún však bolo ródeo! Po čase bol zničený koník nútený 5 korunovú variantu zrušiť.
Alebo hra Guli guli. Tatko schytil dieťa do objatia a váľal sa s ním hore-dolu v obývačke po koberci. Také jednoduché a toľko srandy!
Alebo Výťah! Rodič tentokrát chytil dieťa za rúčky a po nahlásení poschodia ho zdvihol. Na jednotku, či na sedmičku?
Prečo mali hry u mňa od detstva taký úspech? Je to jednoduché. Hranie sa je predsa super zábava. Je to dobrodružstvo, plnenie úloh, fantázia. Poznáte to. Také to správne napätie. No a komu inému je hranie sa a hry bližšie ako deťom? Pre ne je všetko nové úžasným dobrodružstvom. Zvedavým objavovaním. Novým zážitkom. Ihriskom na testovanie nápadov.
Tajomstvo odhalené
Pred nedávnom som sedela s mojim už 58 ročným tatkom v kuchyni. Po krátkom zamyslení som začala nasledovnú úvahu:
K: „Tatko. Odhalila som najväčšie klamsto života!“
T: „Áno? A aké?“
K: „Dospelosť… Ona nikdy nepríde!“
T: „No! Vidíš to!“
K: „Čože?! Ani ty?“
T: „Nie!“
Tak. Tajomstvo odhalené. Zvýraznené a dvakrát podtrhnuté. Dospelosť neexistuje. Nikdy nepríde. Všetci sme stále tie isté deti len v o čosi väčších telách. Tak prečo sa jedného dňa prestaneme hrať? Hravosť to predsa nie je len „pochabé trávenie voľného času“. Hravosť je tvorivosť, nové nápady, objavovanie, zvedavosť, smiech, šantenie, energia a dobrá nálada! Vďaka hre tvoríme vzťahy, učíme sa spolupráci a budujeme tie najlepšie tímy. Najmä ak ide o naše deti.
Môj tatko bol na podobné hry a výmysly špecialista. Boli to pre mňa momenty, ktoré mi z detstva ostali hlboko zapísané. Skrátka si na ne veľmi jasne pamätám. Na pocit absolútnej radosti, smiechu a prepojenia s rodičom. Pocit, že sme s tatkom boli tí najväčší parťáci, jeden tím.
Skúste sa na chvíľu hravými deťmi stať aj vy. Vstúpte do fantastického sveta vašich detí a zaručím vám, stanete sa ich najväčšími hrdinami. Vytvorili sme pohybovú hru plnú rodinného gúľania, lozenia a šantenia, ktorá spraví z každého rodiča hrdinu detí. Všetko je vymyslené do posledného detailu a tak nemusíte byť špecialisti na detské hry ani extra tvorivé duše.
Spoznajte bližšie našu hru alebo sa nechajte inšpirovať parádnym newslettrom, s tipmi pre hrdinských rodičov. ↓↓↓
KTO JE KATKA AKÁČOVÁ?
Vyštudovala Teóriu interaktívnych médií, Manažment v kultúre a Riadenie a vývoj služieb na Masarykovej Univerzite v Brne.
K hrám sa dostala ako dieťa, kedy sa venovala najmä praktickým skúsenostiam pri ich hraní. Pokračovala však ich skúmaním na bakalárskom štúdiu, kde vznikla diplomová práca o komunikácii v online hrách. V MU Game Studies, o.s. pôsobila ako Ambasádorka. Pomáhala s organizáciou konferencií a v poslaní presadiť štúdium digitálnych hier na akademickej pôde. Po absolvovaní druhého magistra na Fakulte informatiky sa rozhodla, že svet technológií je pre ňu príliš nudný. Po návrate na Slovensko založila prvú školu nového cirkusu, CirKus-Kus, kde donedávna pôsobila ako riaditeľka. Práve vďaka cirkusovým workshopom mohla zistiť a otestovať si, čo na deti skutočne funguje. Ako deti vďaka príbehu a hravému pohybu zapojiť a ako s nimi komunikovať. Aj vďaka tejto skúsenosti mohla vzniknúť rodinná spoločenská hra Odvážni Objavitelia, ktorá spája deti a rodičov.